Vedecké zaujímavosti |
Nasledujúci odborný článok sa zúčastnil 3. ročníka Drobnicovho memoriálu, konaného v roku 2005 v Makove.
Na výskume obsiahnutom v tomto článku sa podieľala aj vedkyňa pôsobiaca na PriF UK. Prof. Ing. Ľudovít Drobnica, DrSc. - sa narodil 30. IX. 1930 v Trnave. Pôsobil na Katedre technickej mikrobiológie a biochémie Chemickej fakulty Slovenskej vysokej školy technickej v BA. Docentúru v odbore biochémia a fyziológia mikroorganizmov získal v roku 1964. Vedeckú hodnosť DrSc. získal na Ústave organické chemie a biochemie v Prahe. Profesorom sa za svojho života nestal hlavne z politických dôvodov. Prof. Drobnica bol popredným slovenským vedcom najmä v širokých oblastiach biochémie a mikrobiológie. Zaslúžil sa o podrobné preštudovanie problematiky mechanizmu účinku prírodných a syntetických látok a vzťahov medzi ich štruktúrou, účinnosť určujúcimi fyzikálno-chemickými vlastnosťami a biologickými aktivitami, a to s ohľadom na farmaceuticko-medicínske, chemicko-ekologické i poľnohospodársko-potravinárske aspekty aplikácie v praxi. Prof. Drobnica bol nesmierne činorodý a dôsledný vedec s veľmi pozitívnymi povahovými črtami, v každom prípade však zmyslom i odkazom jeho života bola práca pre vedu a výchovu. Bola mu zdrojom potešenia pre seba a užitočnosti pre iných. FUNKČNÉ ZMENY BIOCHEMICKÝCH A BIOFYZIKÁLNYCH PARAMETROV MITOCHONDRIÁLNYCH MEMBRÁN V SRDCI ZDRAVÝCH A DIABETICKÝCH POTKANOV
Miroslav Ferko1, Dana Habodászová2, Jana Mujkošová3
1Ústav pre výskum srdca SAV Bratislava, 2Oddelenie biomedicínskej fyziky, fakulta matematiky fyziky a informatiky UK Bratislava, 3Prírodovedecká fakulta UK Bratislava
Úvod: V diabetickom srdci (DS) dochádza k remodelácii subcelulárnych membránových systémov. Bolo dokázané, že v sarkoleme (SL) je to prejav endogénnych ochranných mechanizmov, vedúcich k adaptácii na diabetes mellitus (DM). O význame remodelácie mitochondriálnych (MIT) membrán bolo doposiaľ málo spoľahlivých údajov. Cieľom našej práce bolo preto vysvetliť a objasniť príčiny, mechanizmy a dôsledky remodelácie MIT membrány v srdci potkana s akútnym DM.
Materiál a metódy: Experimentálne zvieratá: Potkany Wistar, samci, 220±25 g. Indukcia DM: Streptozotocin (STZ) jednorázovo 55 mg/kg i.p., od 3 dňa glykozúria 5,5–25 mol/l. Experiment ukončený cervikálnou dislokáciou 8 dní po podaní STZ, rýchla kardektómia, izolácia MIT diferenciálnou centrifugáciou s použitím proteáz. Biochemické a biofyzikálne metódy: Stanovenie totálnej Mg závislej a DNP stimulovanej MIT ATPázy spektrofotometricky pri 700 nm, na báze Pi uvoľneného štiepením ATP. Fluidita MIT membrány určená spektrofluorometricky s použitím 1,6-difenyl-1,3,5- hexatriénu ako sondy. Obsah konjugovaných diénov v MIT membránach bol stanovený po extrakcii do chloroformu spektrofotometricky pri 230 nm. Membránový potenciál MIT sme merali pomocou konfokálneho mikroskopu (LSM 510 META, Zeiss) s použitím fluorescenčnej sondy – JC-1.
Výsledky: Na rozdiel od SL, MIT v akútnom DS vykazovali signifikantné (p<0,05) zvýšenie fluidity MIT membrán, totálnej Mg-ATPázy a podľa našich predchádzajúcich nálezov aj maximálny nárast počtu pórov na prenos energie a látok „mitochondrial energy transition pores” zvaných tiež MIT kontaktné miesta, čo svedčí pre významné zvýšenie kapacity prenosu energie z MIT do cytoplazmy. V predchádzajúcich štúdiách sme taktiež potvrdili, že v dýchacom reťazci MIT zo sŕdc potkanov s akútnym DM sa síce vytvára zvýšené množstvo radikálov, čo je spojené so znížením utilizácie kyslíka a zhoršením parametrov oxidačnej fosforylácie, ale vytvorené množstvo radikálov sa však neukázalo
natoľko vysoké, aby spôsobilo aj oxidáciu membránových lipidov a znížilo ich fluiditu. To naznačuje, že vytvorené radikály sa väčšinou vybijú na mieste a v stave ich zrodu s komponentmi reťazca dýchania. Vzhľadom k tomu, že vytváranie MIT kontaktných miest je asociované so zvýšením fluidity MIT membrán, zamerali sme sa na objasnenie toho, akú úlohu a význam má v danej situácii membránový potenciál. Výsledky ukázali, že MIT z diabetických sŕdc majú nie len zvýšenú fluiditu, ale aj tendenciu vytvárať nižší a stabilnejší membránový potenciál ako MIT zo zdravých sŕdc. Pomocou regresnej analýzy sme došli k pôvodnému zisteniu, že v DS existuje signifikantná asociácia medzi zvýšením fluidity membrán a poklesom membránového potenciálu MIT a to v 46% prípadoch variability s konfidenčným intervalom ± 5 %.
Záver: Vyhodnotením sledovaných parametrov sme dospeli k záveru, že diabetom vyvolaná remodelácia MIT membrány je súčasťou endogénnych ochranných mechanizmov, slúžiacich na udržanie funkcií srdcových MIT (ako producenta energie a pod.) v podmienkach DM. Remodelácia MIT membrány sa teda môže podielať na adaptácii srdca s DM. |
Vytvorené službou WebLahko.sk | Nahlásiť protiprávny obsah! | Mapa stránok |